Obyvateľstvo a jeho činnosť

O predhistorickom osídlení Spiša sa čerpajú poznatky z rôznych nálezísk, starých ohnísk, jám plných popola, kostí, črepov, ale aj kamenných, bronzových a železných nástrojov, ďalej pohrebísk s popolom pozostalých v hlinených nádobách zakopaných v zemi. Takéto nálezy (bronzové meče s plnou rukoväťou) boli objavené napr. v rašelinisku približne v hĺbke 3m na rozmedzí chotárov Spišskej Belej a Rakús. To je dôkazom toho, že táto lokalita bola kedysi dávno osídlená.

V roku 1700 bolo v Rakúsoch 69 katolíkov a 162 obyvateľov evanjelického vierovyznania. Preto vzhľadom na nízky počet katolíkov došlo k neudržateľnosti kňaza a tým v roku 1705 aj k zrušeniu fary. Avšak v roku 1860 bolo už katolíkov 143 a evanjelikov 390. Z toho je zrejmé, že za obdobie od roku 1700 do roku 1860, t. j. za 160 rokov sa zvýšil počet obyvateľov celkom iba o 302. Mohol to spôsobiť mor na začiatku 18. storočia, ktorý sa vo veľkej miere popri Kežmarku dotkol aj občanov Rakús. Táto stagnácia vývoja obyvateľstva by zodpovedala údajom kežmarskej historičky Nory Baráthovej o epidémii moru z roku 1710-1711, ktorá skosila v Kežmarku dve tretiny obyvateľov a postihla aj obec Rakúsy, kde sa zachránili iba dve rodiny s celkovým počtom 7 ľudí. Na základe toho prebiehal aj intenzívnejší proces dosídľovania.

Najväčší príliv slovenského obyvateľstva do našej obce bol zaznamenaný v období rokov 1870 - 1910 a sporadicky v skorších aj v neskorších rokoch. Tým sa pôvodná takmer čisto nemecká osadlosť v podstate zmenila na národnostne zmiešanú obec Nemcov a Slovákov s nepatrnou národnostnou menšinou dvoch židovských rodín - obchodníčkou Polákovou a Bergsmanom, zaoberajúcim sa obchodom jatočných zvierat, samotným obchodom s mäsom a súčasne poľnohospodárstvom. Slovenské obyvateľstvo nadobudlo právo adekvátnej účasti na riadení obce.

Najväčší počet prisťahovaných, resp. založených rodín za obdobie rokov 1865-1936 bol zo Ždiaru. Predstavoval 21 rodín. Z Lendaku 8 rodín, z Poľska (vtedy územie patriace Spišu) šesť.

Obdobie do nástupu hitlerovského fašizmu je charakterizované vzájomnou spoluprácou a priateľským spolunažívaním Slovákov a Nemcov, čo sa prejavovalo vo všetkých oblastiach života. Nástup hitlerovského fašizmu natrvalo rozdelil tieto dva národy. Nevraživosť Nemcov voči Slovákom vyvrcholila v októbri perzekúciou slovenských občanov, ktorých dali Nemci uväzniť v kežmarskom hrade v snahe pomstiť sa za postreleného nemeckého príslušníka domobrany.

Po roku 1945, keď Nemci museli natrvalo odísť do svojej pôvodnej vlasti - Nemecka, po takmer 700-ročnom pobyte na Spiši, sa uzavrela jedna kapitola dejín sťahovania obyvateľstva z našej obce. Po nej sa otvorila nová kapitola, ktorá je charakteristická prisťahovaním rómskeho obyvateľstva a prisťahovaním niekoľkých rodín z územia, na ktorom bol vytvorený vojenský výcvikový priestor Javorina.

Rakúsy patria k obciam s najvyššou nezamestnanosťou vďaka vysokému percentu rómskeho obyvateľstva. V súčasnosti obec znižuje túto nezamestnanosť tým, že prijíma nezamestnaných občanov na aktivačné práce organizované obcou.

Obyvatelia Rakús hovoria prevažne goralským nárečím, v ktorom sa prejavujú ešte aj prvky každej obce, z ktorej sa obyvatelia prisťahovali. Menšia časť hovorí spišským nárečím. Samozrejme najväčšia časť populácie hovorí rómskym jazykom. V úradnom styku sa však všetci snažia používať spisovný slovenský jazyk.

Až na dve rodiny evanjelikov všetci obyvatelia obce sa hlásia k rímsko-katolíckemu vierovyznaniu. V Rakúsoch sídli rímsko-katolícky farský úrad, ktorého filiálkou je susedná obec Mlynčeky. 

Keby sme chceli percentuálne vyjadriť vzdelanostnú úroveň obyvateľov, bolo by to dosť nízke percento. Väčšina rómskych detí končí dochádzku v nižšom ako v 9. ročníku. A medzi najstaršími Rómami sa nájdu aj takí, ktorí nevedia čítať ani písať. Ostatní obyvatelia majú prevažne stredoškolské vzdelanie. V posledných rokoch pribúda vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov vďaka externým formám štúdia, ktoré sú pomerne dostupné a populárne.